Moje oči alebo ako sa naučit počítat do 10...

Ja som vždy o sebe tvrdila,  že som ateista. Myslela som si, ze svoj zivot si riadim sama, to ako sa mi bude darit a ako nakoniec skoncim, vsetko bude len a len mojou zasluhou. A teraz akosi ziztujem, že to asi nie je presne tak:) Nemožem za to, ake mam napríklad vrodene povahove vlastnosti, za to že nemam hlavu na fyziku, že občas rada rebelujem, ani za to, že som sa narodila na Slovensku:).

Newiem, ake by to bolo narodit sa niekde v Afrike, kde v niektorých štátoch až40 percent populacie ma virus HIV(  niektorí muži si tam dokonca  myslia, že ak sa vyspia s pannou, choroba sa čarovne vylieči) Nemať čo vložiť do ust, nemať právo na vzdelanie, odmalička len pracovať a v podstate skoro nič nedosiahnuť...Niektoré ženy si daju ostrihať a predaju svoje krásne vlasy za almužnu obchodnikom, ktorí ich transportuju na zapad, a tam draho predaju. Ved mať parochnu zo skutočnych vlasov.....     Tie ženy to robia len z lásky k svojej rodine, aby mohli nasýtiť svoje deti. A v tychto krajinach je hanba pre ženu nemať dlhé vlasy. Táto svetová nesprawodlivosť by bráni v tom aby som verila.

Dnes som (skutočne)počuvala rozprávať jedneho človeka...A uvedomila som si , ze odmietať kresťanstvo, ci existenciu toho tam hore, je to NAJJEDNODUCHŠIE čo možeme tvrdiť. Lebo skutočne veriť, správať sa poctivo, byť dobrym človekom, naučit sa milovať svojich nepriatelov rovnako ako svojich priatelov...(a mnoho dalsieho)..to chce skutocne odvahu a niečo( čo  neviem pomenovať). V dnešnom svete to dokáže len máloktorý človek...