Zo záhrobia hľadím na žlté more...
Vidím len smútok
Smútok sám ako ničí bezbranné šťastie...
A lásku...
no len ukrýtú pod maskou inej tváre!
A plných červených pier...
Fascinuje ma nenásytnosť akou zabíjajú...
Sedím skľúčená na rázcesti nekonečna....
A chcem to, čo ma ubíja....
Pravdu , čo bolí, zranuje....
a mizne ak nazriem do nej viac ako mi dovoli....
Je neskoro....
Odchádzam do svetiel najklamnejšieho večna...
Komentáre